Priatelia, leto je v plnom prúde, deti majú polku prázdnin za sebou, a my polievame o dušu spasenú skoro každý deň. Ani v týchto horúčavách to tak ale nemusí byť. V predchádzajúcom blogu som písala o tom, ako správne polievať, aby to bolo efektívne a aké zdroje vody využívať. Tento mesiac v téme budeme pokračovať, ale zameriame sa nato, ako vlahu v pôde udržať čo najdlhšie a čo práve naopak spôsobuje, že sa voda rýchlejšie z pôdy dostáva preč.
Ako v pôde udržať vlahu?
Možností a spôsobov je niekoľko, ale medzi tie najlepšie a najefektívnejšie, o ktorom vám budem písať je mulčovanie. Ale čo to vlastne je? Vačšina ľudí, si to asi tak ako ja, spojí s pojmom mulčovacia kôra, ktorá je určená na mulčovanie. A áno máte pravdu 😊 Kôra je jeden z materiálov, ktorým sa dá mulčovať, no nie jediným. Samotné mulčovanie vo všeobecnosti znamená pokrývanie pôdy nejakým organickým materiálom. Ďalšími materiálmi sú napríklad slama či tráva.
Použitie slamy
Jedným z naozaj skvelých materiálov na zachovanie vlhkosti v pôde je slama. V súčasnosti už nie je tak používaná, pretože ju nemáme bežne k dispozícii ako to bývalo kedysi, kedy sa skoro v každom dvore chovali zvieratká 😊 Slama má však viacero dobrých vlastností, jednou z nich je, že ak sa použije napríklad pod jahody, zabráni sa tak tomu, aby plody v prípade mokra hnili na zemi. Plody na slame pekne dozrejú bez toho aby ležali vo vlhkom prostredí.
Použitie trávy
Ak je súčasťou vašej záhradky aj trávnik, tak máte výbornú príležitosť nato, aby ste pokosenú trávu zbytočne nevyhadzovali, ale znova ju použili. Potrebujete priestor, na ktorom treba trávu pred použitím vysušiť. Nikdy nepoužívajte mokrú (čerstvú) trávu na mulčovanie, hrozí vznik plesní a hubovitých chorôb. Pokosenú trávu nechajte v tenkej vrstve vyschnúť, podľa počasia to môže trvať aj niekoľko dní, a potom ju môžete použiť napríklad pod zeleninové planty.
Na fotke môžeme vidieť v ľavo cuketu pod ktorou je suchá tráva. Na pravo je obrázok po odstránení trávy - krásne je vidno, ako je pôda pod trávou stále vlhká oproti okolitej neprikrytej pôde.
Použitie kôry
Kôru, alebo štiepku, pozná asi každý. Väčšina ľudí ju považuje iba za estetickú záležitosť, no opak je pravdou 😊 Kvôli svojmu peknému vzhľadu ju používame najmä do záhonov pod okrasné rastliny, trvalky a podobne. Ide o nákladnejšiu verziu, ktorú si doma nevieme vyrobiť, a treba ju kúpiť. Aby sme zabezpečili, že naozaj splní svoju funkciu, treba použiť dostatočnú vrstvu akéhokoľvek materiálu na mulčovanie. Pri kôre to vie byť naozaj nákladné, najmä ak ide o pekný kvalitný materiál. Preto mám pre vás tip, aby bola splnená funkčnosť ale aj estetika 😊
TIP: Vrstva mulču, v tomto prípade kôry, by mala byť aspoň 10cm. Funkciu, na ktorú sa používa bohato splní aj lacnejšia štiepka či kôra menšej frakcie, ktorú môžeme použiť ako základ. Na vrchnú vrstvu potom môžeme použiť drahšiu kôru ktorá poteší naše oči 😊
Načo si dávať pozor
Tak ako sú materiály, ktoré pomáhajú vlhkosť udržiavať, sú aj také, ktoré naopak podporujú odparovanie vody z pôdy. Sú to najmä, v dnešnej dobe populárne kamene, ktoré vedia vyzerať veľmi dobre v záhonoch a výsadbách. Pre mnohé rastliny, ktoré majú radi vlahu však nie sú vhodné. Kamene vedia sálať teplo ešte hodiny potom, ako už nesvieti slniečko, a tým vysušujú pôdu.
Pozor si treba tiež dávať na vysoké betónové ploty, či zámkové dlažby. Pôsobia rovnako ako kamene. Ak máme popri plote, alebo vedľa dlažby trávu, či inú výsadbu, s najväčšou pravdepodobnosťou bude popri nich potrebné polievať oveľa častejšie.
Na obrázku môžete vidieť, ako je tráva popri kamennom okraji spálená a vysušená.
Na balkóne
Polievanie nie je iba otázkou záhrady, ale aj našich balkónov a terás. Ak teda máme kvety v nejakých nádobách, či kvetináčoch, preschnutie hrozí oveľa viac ako pri rastlinách, ktoré sú posadené priamo v pôde. Aj tu si však vieme pomôcť tak, aby sme nemuseli polievať tak často.
Jednou z možností je používať nádoby s podmiskami. Podmisky zadržia vodu, ktorú rastlinka nevie naraz prijať, a využije ju neskôr. Zabránime tým aj zbytočnému plytvaniu vody, kedy kvety dobre polejeme, a velká časť vytečie spodkom kvetináča preč. Existujú aj samozavlažovacie kvetináče, ktoré už túto podmisku majú akoby zabudovanú v sebe, teda prebytočná voda sa udrží v nádobe a rastliny ju vedia neskôr využiť.
Trošku sofistikovanejší spôsob, ktorým vieme rastlinkám pomôcť je takzvaný hydrogel. Je to prípravok, ktorý je potrebné podľa návodu premiešať so substrátom, v ktorom máte kvety posadené. Táto látka má schopnosť na seba naviazať vodu pri polievaní, a rastliny z nej potom tú vodu využijú keď budú potrebovať. Na fotke môžeme vidieť, ako vyzerá hydrogel pripomínajúci želé, keď je „napitý vodou“.
Týmto uzatváram tému polievania, a dúfam že vám júlový aj tento blog pomohol trochu si oddýchnuť od neustáleho polievania 😊
Barbora, záhradkár amatér
